Žirková: Reprezentácii som definitívne nie nepovedala

Dlhodobo naša najlepšia basketbalistka Zuzana Žirková sa v posledných rokoch vytratila z paluboviek. Na príčine bolo vážne zranenie kolena, ale aj príjemné povinnosti. 31. marca sa jej narodila dcérka Dorotka. Skúsená rozohrávačka či krídelníčka s radosťou hovorí, že jej zmenila život.

V čom sa zmenil váš život? „Vo všetkom, byť mamou je úžasný pocit, momentálne by som to nevymenila za basketbal, ani nič iné. Prišlo to v pravý čas a som úplne spokojná.“

Stíhate popri starostlivosti o dcérku sledovať aj basketbal? „Áno, pozerala som aj majstrovstvá Európy, prehľad nestrácam.“

Je výsledné jedenáste miesto reálnym zhodnotením slovenského basketbalu? „Teraz sa všetko hodnotí a premieľa okolo SBA a všetkého, ale bohužiaľ taká je situácia. Skôr to každému lezie na nervy. V tíme síce neboli osobnosti, ale kolektív tam bol a mohli vyhrať aspoň o jeden zápas viac.“

Zaujala vás niektorá z našich hráčok? „Neviem, či sa tam ukázal budúci líder, to ukáže až čas, ale Dominika Baburová so Zuzkou Brezániovou nesklamali a skôr potešili. Snažili sa pridať ku Lucii Kupčíkovej, ktorá to ťahala, aj keď bohužiaľ, tiež to bolo od zápasu k zápasu.“

Boli v našom kádri mená, od ktorých by ste čakali viac? „Od všetkých. Na reprezentačnej úrovni by mali ukázať viac, ale nevidím do vnútra tímu a nechcem to hodnotiť.“

Čo je kľúčom pre takúto zostavu bez hviezdy, treba si brať príklad od Talianok či Švédok? „Kolektív je to, čo nás mohlo držať. Myslím si, že baby sa snažili. Zvládli zápas s Ukrajinou, ale potom, keď mali vyhrať s Talianskom alebo so Švédskom, tak tam nebolo to, čo tam malo byť. Obrana je málo na takomto podujatí.“

Čo vám ukázal šampionát, kam smeruje ženský európsky basketbal? „Ťažko povedať. Dlhodobo sa hrá silovo, ale zas, dá sa na to pozerať. Finále bolo veľmi dobré a napínavé.“

Boli Španielky najsilnejším tímom na turnaji? „Boli. Francúzky síce mali výborný tím, ale pomohlo im veľmi aj prostredie. Finále bolo vyrovnané, ale vyhral lepší a šťastnejší.“

V zostave víťaziek boli 36-ročné veteránky Aguilarová a Valdemorová, prekvapilo vás, ako sa stále udržujú v kondícii? „Nie je to pre mňa prekvapenie, stále hrajú euroligu. Herne a mentálne pomohli mladším dievčatám, aj to svedčí o tom, aká sila je v španielskom družstve.“

Zaujali vás niektoré hráčky? „Páčila sa mi Švédka Frida Eldebrink, ktorá od čias, keď ešte bola v Brne, šla veľmi hore a dlhodobo sa mi páči francúzska rozohrávačka Celine Doumerc.“

Čo poviete na Rusky, ako obhajkyne medaily ani nepostúpili so skupiny. „Stačil by jeden bod a išli by ďalej. Tímy sú vyrovnanejšie. Rusky majú stále veľmi dobrý výber. Španielky boli na poslednej Európe deviate a teraz vyhrali. Všetko sa môže rýchlo zmeniť, tiež Rusky majú mentalitu, že môžu podceniť súpera a myslia si, že sa to vyhrá samo.“

Stále máte len tridsaťtrirokov, plánujete sa ešte vrátiť k profesionálnemu basketbalu? „Hlava by stále chcela, uvidíme, čo povie telo. Chcela by som to skúsiť.“

Vaše meno sa bude pri návrate spájať s Good Angels Košice? „Vždy som mala tie najvyššie ciele, neviem, či by mi slovenská liga stačila.“

Reprezentácia je uzavretá kapitola? O dva roky sa bude hrať aj o olympiádu v Riu… „Neviem ešte, či budem hrať, ale ak budem a budem vo forme a dá sa pár vecí do poriadku, tak sa dá nad tým uvažovať. Nepovedala som, že definitívne končím.“