Ešte na sklonku decembra sme oslovili talentovanú kadetku z Košíc Denisu Blanárovú. Tá však mala reprezentačné povinnosti, hlásila sa v Bratislave trénerovi dievčenskej „sedemnástky“ Igorovi Skočovskému. Rozhovor s talentovanou pivotkou vám tak prinášame v prvých dňoch nového kalendárneho roka.
Denisa, nemôžeme začať inak ako otázkou: ako si prežila vianočné sviatky a Silvestra? „Som rada, že Vianoce, ako aj Silvestra som strávila v kruhu rodiny.“
Reprezentáciu do sedemnásť rokov čakajú tento rok majstrovstvá sveta v Bratislave. Ako vnímaš to, že ste sa na vrchol sezóny začali pripravovať už v predstihu? „Myslím si, že majstrovstvá sveta sú veľká vec. Niektorým ľuďom sa také niečo podarí raz za život a niektorým vôbec. Som rada, že som vo výbere a mojím cieľom je dostať sa do finálnej dvanástky. Skoré sústredenia sú dobrá vec, pretože stihneme ešte viac sa zohrať. Dievčatá nie sú v žiadnom strese, práve naopak, sme pripravené ukázať sa v tom najlepšomsvetle.“
O trénerovi Skočovskom je známe, že je prísnym koučom. Je to poznať na tréningoch? „Je to dobrý a skúsený tréner. Nie je na nás prísny, ale na druhej strane nám nedovolí si robiť na tréningoch, čo chceme. Upozorňuje na naše basketbalové nedostatky a je s ním aj zábava.“
Momentálne pôsobíš v Young Angels Košice. Úspechy Good Angels a atmosféra, ktorá panuje v Steel aréne počas euroligových zápasov, je pre teba zrejme dostatočnou motiváciou do budúcna… Je práve Euroliga tvojou vysnívanou métou?„Teší ma, že môžem pôsobiť v mládežníckom klube Good Angels pod vedením pána trénera Matyáša. Určite by som sa chcela k Eurolige raz dopracovať , ale na to mám ešte veľa času. Mám nedostatky ako každý mladý športovec a jednoznačne ich chcem odstrániť.“Študuješ na športovom gymnáziu Tr. SNP v Košiciach. Dokážeš zvládať školu popri tréningoch a zápasoch?„Túto školu som si vybrala, aby som mohla naďalej pokračovať v basketbale. Darí sa mi a myslím, že škola mi dáva dostatočný priestor na svoj basketbalový rozvoj.“Na Slovensku sa často rozpráva o nedostatku príležitostí pre mladých hráčov. Aký je tvoj pohľad na tento problém?„Mladí hráči by mali najprv hrať najmä svoje kategórie, maximálne o kategóriu vyššie. Myslím si tiež, že problém je v úpadku jednotlivých kategórií – napríklad len šesť juniorských ženských družstiev na Slovensku – čím sa znižuje kvalita juniorskej súťaže.“
Vizitka Denisy Blanárovej Dátum narodenia: 20. júna 1997 v Košiciach Klubová príslušnosť: Young Angles Košice Post: 4, 5 Prezývka: Denka Výška: 186 cm Váha: 68 kg Doterajšie úspechy: účasť na majstrovstvách Európy kadetiek 2012 (Miškovec) a 2013 (Varna), Olympiáda mládeže 2013 (Utrecht), tretia na majstrovstvách Slovenska 2012
Dotazník Odkedy sa venuješ basketbalu? „Asi už od deviatich rokov. Keďže som bola hyperaktívne dieťa a nebola som chlapcom, nepokračovala som v otcových šľapajách vo futbale, ale prihlásil ma na basketbal. Pravda je taká, že spravil dobre.“(so smiechom)
Zažila si už chvíle, že si chcela dať basketbalu košom? „Zo začiatku ma basketbal veľmi bavil, aj keď ako malá som bola antitalent, haha. Ale po čase som stále viac a viac nerada chodila na tréningy, lebo som závidela spolužiakom ich voľno po škole. Teraz to už tak nevnímam a aj popri reprezentácií mám veľa času ísť von.“ Aká je tvoja najsilnejšia a naopak najslabšia stránka v basketbale? „Hoci som pivot, v hre 1 na 1 si veľmi neverím, zato si verím v streľbe za dva body z boku zo strednej vzdialenosti a v aktívnej obrane pod košom.“
Máš nejaký talizman/špeciálny zvyk pred zápasom? „Nemám žiaden talizman. Len na rozcvičke si pri streľbe stále hovorím, že to proste dám.“
V čom si ešte dobrá okrem basketbalu? „Viem kresliť a hrať na klavír, no niektorí ľudia mi hovoria že im viem dobre brnkať na nervy.“
Názor na Denisu Blanárovú: Marián Matyáš (tréner kadetiek Young Angels Košice):„Je to typ dievčaťa, ktoré má záujem hrať basketbal. Síce je v mladom veku, ale z môjho pohľadu v tom najdôležitejšom. To, čo nepochopí v tomto období a nezačne robiť správne, ju môže limitovať v ďalšej činnosti. Technicky vybavená, vhodná somatologicky, atleticky je na tom tiež veľmi dobre. Jediným negatívom je jej prístup k tréningovému procesu. Ani nie tým, že by nechcela trénovať, ale v zmysle odstránenia nedostatkov, resp. naučenia sa vecí, ktoré potrebuje. To jej trvá dosť dlho. V rozhodujúcich momentoch sa stále vráti k tomu starému, čo ´vie´, a to je tá nevýhoda. Ale chce hrať basketbal, má podporu zo strany rodičov. Myslím si, že sa z nej môže vychovať basketbalistka – zatiaľ hovorme – na veľmi dobrej úrovni.“
Komentáre k článku