Súčasná situácia evokuje v mysli takmer filmovú scénu. Nastupujem do výťahu. Bezpečne sa veziem nahor. Zrazu rana, tma a ja spolu s ostatnými klesám strmhlav nadol. Panika, strach z absolútneho dna. Nahmatám záchrannú brzdu? Čaká nás zázrak? Slovenský basketbal nie je rýchlovýťah, ale pomaly, chvejúc sa a škrípajúc, prekonával v ostatných rokoch jednotlivé poschodia aj medziposchodia. Na chvíľku sa zdalo, že chytil druhý dych. V sezóne 2010/2011 sa však jeho boľačky nedajú liečiť. Naolejovať a prebrúsiť hrdzavé už nestačí a na generálku niet financií. Prechádza turbulentným obdobím a inkasuje jednu tvrdú ranu za druhou. Vyššie poschodia sa strácajú v nedohľadne. Športová verejnosť nechápe, smeje sa mu do očí, alebo to všetko ignoruje.
Už začiatkom júna, keď predstavitelia Petržalky vyhlásili, že nejdú do extraligy, sa začalo v kuloároch polemizovať o potrebe redukcie najvyššej domácej súťaže z dvanásť na desať tímov. Akademické debaty však mali byť nasledované činmi. Stal sa však opak. Tŕň z päty mala vytiahnuť Rožňava. Avšak jej účasti v najvyššej súťaži neverili snáď ani na Gemeri. V klube sa však zachovali na základe zdravého sedliackeho rozumu, keď prihlášku na poslednú chvíľu stiahli. Liga odštartovala s „netradičným“ počtom jedenástich účastníkov.
Ako však odštartovala? Na slovenský spôsob, vedená amatérskymi arbitrami. Basketbalová asociácia, ZMBK a ZŽBK totiž nedokázali nájsť spoločnú reč so Združením rozhodcov a podpísať Dohodu o súčinnosti pri zabezpečení súťaží SBA. Hurá, konečne sa basketbal dostal aj do televíznych novín…
Tvrdí sa, že výkladnou knihou nášho basketbalu je ženská reprezentácia. Na skvelé okamihy z minulosti nezabúdame, ale hľadieť treba do budúcnosti. Po úspešných majstrovstvách Európy v Lotyšsku sa vo všeobecnosti očakávalo, že americká odborníčka Pokey Chatmanová zostane pri družstve. Optimisti dokonca dúfali, že spoločne s dievčatami dovedie slovenskú loď až na olympiádu do Londýna. Nestalo sa tak! Napriek všetkým klebetám zostáva faktom, že stolička šéfa/šéfky ženského tímu je od novembra prázdna. Treba dobre vybrať, ale do majstrovstiev Európy je každým dňom menej a menej času.
Aj v decembri sa v slovenských médiách hovorilo o basketbale. Ako inak – negatívne. Dve kolá mužskej a jedno kolo ženskej extraligy (s výnimkou jediného stretnutia) sa pre štrajk rozhodcov neodohrali. Dôvodom boli nevyplatené odmeny mužom s píšťalkou. Zainteresovaní z oboch strán barikády ponúkali takmer každ? deň nové stanoviská, ale súťaže stáli. Výsledkom bolo zrušenie Slovenského pohára mužov, „rekonštrukcia“ výkonného výboru SBA a akýsi kompromis s rozhodcami.
Aj úvod nového roka priniesol frašku – jedno družstvo a nie hocijaké, historicky najúspešnejšie, si zbalilo svoje kufre a zdupkalo. Ešte v posledných decembrových dňoch pritom generálny manažér Pezinka Justín Sedlák popieral akékoľvek finančné problémy svojho klubu. Obvinil novinárov, ktorí si vraj neoverili informácie. Lenže pravda bola napokon na strane médií. Basketbal Pezinok sa k 3. januáru 2011 odhlásil z extraligy.
Nechceme pochybovať o ďalšej regulárnosti súťaže, keďže tá sa pravdepodobne dohrá aj za cenu rôznych ústupkov a opatrení (anulujú sa doterajšie výsledky Pezinka, čo niekomu bude vyhovovať viac, inému menej). Aké renomé má však slovenský basketbal v očiach športovej verejnosti? Aké renomé má slovenský basketbal v zahraničí? To je pre mnohých, žiaľ, až terciárna otázka.
Rok 2011 ako rok zajaca by mal byť rokom vnútornej stability. Zdá sa však, že slovenský basketbal kráča – politickým žargónom povedané – po maďarskej ceste do Grécka. Trúfame si napísať, že smer slovenského basketbalu potrebujeme otočiť o 180 stupňov. Nemajme silné reči, neukazujme svaly, keď ich nemáme, ale začnime čosi robiť pre lepšiu cestu našej obľúbenej hry. Ak si nevieme rady, hľadajme pomoc v zahraničí, hľadajme spôsoby, ako to robia iní. Nebráňme sa diskusii, necenzurujme kritiku, prestaňme sa hrať na vlastnom piesočku. Je najvyšší čas zastaviť pád, spoločne nájsť riešenia, ktoré slovenský basketbal vrátia tam, kam z historického hľadiska patrí – medzi najpopulárnejšie slovenské športy. Na to však basketbalové hnutie potrebuje zjednotiť sily. „Spájame slovenský basketbal.“ Také je naše motto a preto… SPOJTE SA PRE SLOVENSKÝ BASKETBAL!
Komentáre k článku