Redakcia Basket.sk
basket.sk
Radoslav Rančík patrí dlhodobo k najlepším slovenským basketbalistom. V Európe si spravil výborné meno v drese českého Nymburku a podobne pokračoval aj v Trevise, Galatasarayi či ukrajinskom Mariupole. V minulých rokoch patril k najväčším hviezdam Európskeho pohára, predtým známeho ako ULEB cup.
Teraz čaká skúsený krídelník správnu ponuku a aj z tohto dôvodu sa rozhodol vypomôcť na začiatku sezóny Interu Bratislava. Tradičný klub sa tak môže pochváliť pri návrate do extraligy najväčšou hviezdou súťaže. Zaujímavosťou je, že v najvyššej slovenskej lige nastúpi Rančík prvýkrát v kariére, keďže už v juniorskom veku hral stredoškolskú ligu v USA.
Ako vyzerá vaša dohoda s vedením Interu? „Mám otvorený kontrakt. To znamená, že keď príde konkrétna ponuka, s ktorou budem súhlasiť, môžem kedykoľvek odísť.“
Je to veľký nezvyk hrať poväčšinou s mladými chalanmi? „Určite je, ale beriem to ako keby som bol v hociktorom inom družstve. Všetko je úplne rovnaké, nič sa nemení, prispôsobujem sa situácii a idem do všetkého naplno. Je vidieť, že sú v tíme mladí hráči, ktorí sa majú čo učiť, ale je dobré, že k tomu pristupujú pozitívne.“
Stihli ste si už pozrieť zostavy súperov v lige? „Ani nie, sústredím sa na to, čo ma čaká a teraz je to konkrétne Komárno. Na to sa koncentrujem. Chcem podať najlepší výkon.“
S Interom trénuje aj váš brat Martin, rozmýšľali ste už nad tým, aké by to bolo znova si zahrať v jednom drese v slovenskom klube? „To je ešte veľmi ďaleko, nerozmýšľam nad tým. To, že Martin s nami trénuje, je výborné. Mám ho zas možnosť vidieť v akcii. Uvidíme, ako to pôjde ďalej a ako sa bude cítiť. Ale jasne, že by som si s ním rád zahral. Bolo by to super.“
Dali ste si termín do kedy by ste chceli odísť do zahraničia? „Nie, nie, deadline nemám žiadny. Je to len otázka toho, kedy mi agent zavolá a rozhodnem sa.“
Máte krajiny, ktoré by ste preferovali? „Ťažko povedať, v každom prípade chceme ísť s manželkou niekam, kde sa budeme cítiť konfortne. A tiež, aby to bola krajina, kde má basketbal úroveň. Cítim sa na to, že chcem hrať dobrý basketbal v klube, ktorý v Európe niečo znamená.“
Nymburk nie je v hre? „Zatiaľ nie, aj keď nevylučujem ho. Ak by prišla ponuka, rozmýšľal by som nad tým. Ale neriešim to, riešim len to, čo mám teraz spraviť na ihrisku, o ostatné sa stará môj agent.“
Neuškodila vám trochu minulá sezóna v ukrajinskom Mariupole? ?Nie, nič neuškodí. Uškodiť môže len to, čo si pripustíme. Beriem vlaňajšok ako pozitívnu sezónu. Myslím si, že na Ukrajine sa hrá veľmi dobrý basketbal. Veľa som sa naučil, viem čo očakávať od budúcnosti a myslím si, že ma už nič neprekvapí.“
Keby ste porovnali Mariupol s Istanbulom, v čom to bolo iné? „Hlavne vo veľkosti. V Istanbule žije pätnásťmiliónov ľudí, zatiaľ čo v Mariupole päťstotisíc. Životné podmienky sú niekde inde, plus turecký basketbal je jeden z top v Európe.“
Cez leto ste odmietli pozvánku do reprezentácie pre veľkú únavu, ako sa cítite teraz? „Potreboval som si fyzicky aj psychicky oddýchnuť. Basketbal som začal hrať až mesiac a pol dozadu. S trénerom Molnárom sme dávali dokopy šľachy aj iným ako basketbalovým spôsobom, čo mi pomohlo a už je to dobré.“
Ste známy tvrdým štýlom hry, uvažovali ste aj nad zmenou, keďže ste už vo vyššom športovom veku. „Môj štýl basketbalu sa asi nikdy nezmení, keďže inak hrať neviem. Nie som síce tak rýchly, ale zas to vynahrádzam tým, že hrám naplno a snažím sa byť múdrejší ako protihráči. Rokmi sa snažím hrať viac s rozumom a neísť do akcií zbrklo tak, ako keď som bol mladší. Ale to, že budem hrať tvrdo, sa nikdy nezmení.“
Komentáre k článku