Redakcia Basket.sk
basket.sk
Prinášame vám stanovisko bývalého generálneho manažéra klubu Basketbal Levice Ľuboša Pohánku ku kauze Levice (rozhovor sme prebrali z webovej stránky basketbllevice.sk; uvádzame ho v plnom znení a bez redakčných úprav):
O možnosť reagovať na články a vyjadrenia z posledných dní nás požiadal bývalý generálny manažér Basketbal Levice Ľuboš Pohánka. Ako by ste reagoval na články týkajúce sa Basketbal Levice s.r.o.? „Hneď na začiatku by som chcel podotknúť, že túto reakciu neberiem ako očistu voči veciam ktoré sa udiali v klube. Šesť rokov bol basketbal v Leviciach pod záštitou osoby Ing. Miroslava Gaža a jeho firiem, posledné štyri roky som v klube pôsobil aj ja. Vždy budem stáť za pánom Gažom v tom, ako klub fungoval a ako sme robili basketbal v Leviciach. Myslím, že si ľudia prišli na svoje a hráči tu mali vytvorené nadštandardné podmienky. Môžem prehlásiť, že toľko financií, koľko prišlo do levického a slovenského basketbalu prostredníctvom pána Gaža, zrejme žiadny iný takýto nadšenec v basketbalovom prostredí na Slovensku len tak ľahko nevloží.“
Ešte začiatkom leta ste informovali verejnosť, že Basketbal Levice pokračuje v Mattoni NBL. Prečo sa to zmenilo? „Prezident klubu a aj ja sme dali pred časom niekoľko vyhlásení, že basketbal v Leviciach bude aj naďalej pokračovať. Nakoľko však stál celý rozpočet na jednom subjekte – firme Adato, ktorá sa dostala do nečakaných problémom, musela sa firma zachovať ekonomicky a odstrihnúť všetky aktivity čo sa týka sponzoringu a podpory klubu. Posledné štyri roky za môjho pôsobenia v klube dosiahol basketbal v Leviciach celkom slušné úspechy, ktoré aj niečo stáli. Situácia nikdy nebola ružová, vždy sme sa snažili tie ťažké časy zvládnuť až nakoniec prišla situácia ktorá prišla a ktorú nikto nečakal. Aj basketbal sa musel zachovať ako bežná firma, ktorá keď si nedokáže plniť záväzky, musí ukončiť svoju činnosť. Basketbal si nedokáže na seba zarobiť inak, je závislý na sponzoroch, fanúšikoch, partneroch. Aj my sme mali isté prísľuby a dohody o zabezpečení sezóny, tie sa však nakoniec pre už spomenutý problém nenaplnili do činov.“ Média priniesli vyhlásenia hráčov. Ako by ste na ne reagoval? „Plne súhlasím s vyjadrením Laciho Garaja z pondelka, situáciu vidím podobne, ako aj všetci tí, ktorí v klube robili alebo mu pomáhali. Trochu ma len mrzí, keď niektorý hráč povie, že sa pri delení financií jemu neušlo. V prvom rade sa vždy vyplácali hráči a všetky existenčné problémy. Veľmi často sa žiaľ neušlo mládežníckym trénerom a ostatným pracovníkom klubu, ktorí boli vždy na konci zoznamu. A tam sa nebavíme o dvoch – troch výplatách, ale blíži sa to k dvanástim mesiacom. Takže reči o tom, kto bol na konci zoznamu a komu sa neušlo, by sa mali viac vážiť, skôr ako sa vyslovia. Čo sa týka zahraničných hráčov, tí mali letenky na určitý čas a keďže v tom čase som dostal ešte reálny prísľub financií, ako manažér som zohnal peniaze a vyplatil ich, stým, že mali prísť v ďalších dňoch financie na doplatenie slovenských hráčov. Situácia sa potom ale vyvinula úplne inak a celé to ostalo v tej rovine, že legionári boli vyplatení a Slováci nie. Čo sa týka samotných médií, je jednoduché kritizovať a vyťahovať odseky z našich článkov. Ja by som sa tiež rád spýtal dotyčného novinára, ako by to spravil on, ako by on zachránil basketbal v meste, aká je podľa neho tá správna cesta. Ak má nejaký návod, nech mi ho napíše. Nedávali sme nikomu žiadny návod a do sezóny sme išli tak, ako do predchádzajúcich stým, že ak by sa nestala tá neočakávaná udalosť, všetky by bolo vyrovnané. To isté môže postihnúť ktorýkoľvek klub a určite nie sme jediný na Slovensku, kto niekomu niečo dlží. Ešte raz opakujem, že keď sa situácia zlepší, sme ochotní vyrovnať staré záväzky.“ Myslíte si, že je šanca, aby sa staré pozdĺžnosti vyrovnali? „Nechcem hovoriť za pána Gaža, ale som si istý, že keby jeho situácia v biznise bola len o trošku lepšia, určite by si svoje záväzky naplnil aj po dlhšom čase, čo nakoniec aj pri rôznych stretnutiach, ktoré absolvujeme vždy spomenie.“
V klube už teda definitívne nebude pokračovať? „Basketbal ma živil keď som bol hráč, pomohol mi tiež na manažérskej funkcii, ale už to nebolo niečo, z čoho by som dokázal uživiť rodinu a tak som sa musel rozhodnúť a prednosť dostalo podnikanie. Nemyslím si tiež, že by bolo z mojej strany korektné pokračovať vo funkcii po situácii, ktorá v klube nastala. Naďalej ale komunikujem s ľuďmi v klube a ak to bude v mojich silách, veľmi rád im pomôžem, či už radami, alebo pri využití svojich kontaktov. Držím im palce, v dnešnej dobe sa podujali na neľahkú úlohu.“
Na záver „Ja som bol tiež hráč a viem pochopiť ich situáciu, teraz ale poviem bez servítky, že títo hráči vedia o reálnom živote veľmi málo. Tak isto sú živnostníci a keby reálne podnikali a pohybovali sa v podnikateľskom prostredí, tak by rýchlo prišli nato, ako to momentálne v biznise chodí, aká je platobná schopnosť firiem, kto, koľko, komu dlhuje.. To sa však ťažko vysvetľuje ľudom, ktorí nežijú tento reálny život. Tým nechcem povedať, že si nezaslúžili svoje peniaze. Veľmi nerád čítam podobné články o športe akými boli aj reakcie na náš klub. Myslím si, že všetci sme sa snažili dať do toho všetko. Každému, kto robí šport v dnešnej dobe treba poďakovať za to, že do toho dáva veľa úsilia, vlastných financií a síl, aby dokázal zabezpečiť chod klubu na určitej úrovni. Skutočne to nie je jednoduché.“
Komentáre k článku