Adam Solga
Denník Šport
Ak pred rokom niekto pochyboval, či Jakub Mokráň po prestupe z Iskry Svit uspeje v ambicióznom BK Opava, dnes sa k pochybovačným rečiam už zrejme radšej neprizná. Nielenže sa 24-ročný slovenský basketbalový reprezentant v českej NBL rýchlo etabloval, ale výraznou mierou prispel k fantastickému úspechu, keď Slezania ukončili devätnásťročnú dominanciu Nymburku.
Teraz sa pripravuje v drese národného tímu, v ktorom prerazil presne pred rokom, počas vlaňajšieho leta, na dôležité stretnutia I-skupiny tretej fázy predkvalifikácie ME 2025, ktoré rozhodnú o tom, či si naša reprezentácia v nasledujúcich mesiacoch zahrá „veľkú“ kvalifikáciu, alebo na ďalšie mesiace uviazne v kolotoči predkvalifikácií.
Už je to pár týždňov, ale prezraďte, ako vyzerali majstrovské oslavy nového šampióna NBL?
„Bol to úžasný moment v mojej kariére a veľmi príjemný pocit. Oslavy trvali zhruba týždeň. Samozrejme, neoslavovali sme každý deň. Prvý sme si užívali titul s fanúšikmi, na druhý sme šli von my sami ako tím. Neskôr sme mali ešte jednu záverečnú akoby „ďakovačku“, podpisovú akciu pre fanúšikov.“
Tá správa išla do sveta, že vaša partia, pod vedením kouča Petra Czudeka ukončila dominanciu jedného z najsuverénnejších národných šampiónov. Prekvapili ste aj samých seba?
„Bolo to iné než to, čo predtým zažívali chalani v predchádzajúcich rokoch. S Nymburkom sa stretávali až vo finále. Avšak tým, že my sme mali teraz horší priebeh sezóny, bojovali sme o play-off a išli sme doň až zo siedmeho miesta. V play-off sa to však zmenilo. Verili sme si a išli sme zápas od zápasu. Najprv so Slaviou Praha, potom Brnom a v semifinále s Nymburkom. Potom, keďže už sme zdolali a vyradili Nymburk, čo bola veľká vec pre celý český basketbal a ľudí, ktorí ho sledujú, sme vo finále s Děčínom začali cítiť väčší tlak. Jednoducho, že teraz to už musíme dotiahnuť do víťazného konca.“
Už ste to naznačili, že sezóna v podaní vašej partie sa nevyvíjala ideálne – napriek veľkým ambíciám prišlo najprv sklamanie v pohárovej Európe, potom prepad v domácej súťaži, postup do play-off až zo siedmeho miesta. Bola to napokon klasická vzbura podceňovaných?
„Káder je dlhšie spolu. Boli sme v ňom asi len dvaja či traja noví hráči. Tam sa ukázala sila kolektívu. Nebola to ideálna sezóna. Začalo sa to kaziť asi vtedy, keď sme v Leviciach prehrali posledný zápas skupinovej fázy Európskeho pohára FIBA. Navyše sa nám zranila americká posila. Akoby sme v našich hlavách spadli a bolo to potom ťažšie. Dôležité však je, že nakoniec sme to spoločne dokázali.“
Vy ste neboli len člen majstrovského kádra, ale jeho dôležitá súčasť – svedčia o tom aj vaše štatistiky: 15,2 bodu a 6,8 doskoku v základnej časti, ako aj 12,9 bodu a 6,3 doskoku celkovo za sezónu. Kde po takej vydarenej debutovej sezóne hľadať palivo do ďalšieho napredovania?
„Teraz chcem s národným tímom vyhrať predkvalifikáciu. Na jeseň budeme s Opavou hrať v basketbalovej Lige majstrov, čo bude nová a veľká skúsenosť. Veď v nej súperia top tímy, azda najlepšie po Eurolige a možno EuroCupe. Určite však chceme obhájiť titul.“
Za rok sa zmenilo aj to, že už neprichádzate do národného tímu len ako hráč do počtu, ale po výkonoch v reprezentačnom drese aj na klubovej úrovni už ako jedna z opôr. Cítite, že so zmenou vašej roly prichádza aj väčší tlak?
„Cítim, že mám teraz asi trochu inú rolu. Vtedy som prichádzal s tým, že nastúpim a uvidíme. Nič sa odo mňa neočakávalo, mohol som len prekvapiť. Teraz je to iné, ale uvidíme… Postupne som si zvykol na vyššie očakávania už aj v Opave, takže sa budem snažiť reprezentácii pomôcť, ako len môžem. Máme tu však veľa dobrých hráčov a spoločne sa budeme snažiť hrať tímovú hru a zvíťaziť.“
Komentáre k článku