Po príchode na bratislavské Pasienky tvrdil, že Inter je klub, v ktorom bude môcť naplno prejaviť svoje trénerske schopnosti. Po rozpačitom úvode a potácaní sa na dne extraligovej tabuľky prichádzajú cenné víťazstvá a kritikovOlivera Vidinaubúda. Úvod sezóny v podaní Interu Bratislava bol poznačený nesplnenými sľubmi sponzora.„Mali sme ústnu dohodu s viacerými kvalitnými hráčmi vrátane Sedmáka, Čosiča a Štefanaca. Lenže tesne pred podpisom zmlúv sa rokovania s potenciálnym partnerom skomplikovali a všetko padlo. Tak ako to je v tejto dobe zvykom, namiesto finančnej podpory sme dostali odpoveď – je kríza,“povedal preeBasket.skVidin.
Srbský tréner je odborníkom na prácu s mládežou, preto ráta aj s pôsobením mladých hráčov v kádri prvého mužstva.„Pôvodne mali mladíci počas sezóny dospievať, ale proces sme museli trochu urýchliť. V družstve nám totiž chýbajú lídri.“Aj preto „žlto-čierni“ privítali, že ich rady napokon vystužili viacerí skúsení hráči – najlepší strelec minulého ročníka Vincent Polakovič, Jozef La Rosa a Roman Ivan. Najmä posledne menovaný má podľa slov trénera pomôcť mladým basketbalistom vniesť do hry potrebnú rozvahu.„Nakoniec sme sa dohodli aj na spolupráci s Dominikom Štefanacom, nakoľko nie sme v situácii, že by sme si mohli priveľmi vyberať,“vravíVidin.
Minutáž nádejných mladíkov rastie
Práve mladší hráči môžu byť podľaOlivera Vidinažolíkmi bratislavského Interu.„Myslím si, že máme najmladší extraligový tím. Oveľa väčší priestor dostávajú Marko Ravasz, Andrej Kuffa, slušnú minutáž má Miroslav Žilík. Kým Ravasz hral vlani približne desať minút v priemere v pätnástich zápasoch, teraz strávi na palubovke bežne aj 30 minút. Podobne je na tom Kuffa, ktorý dostáva o 7–8 minút viac než vlani,“argumentuje tréner Interu.
Napriek všetkému sa viacerým stále máli priestor poskytnutý nastupujúcej generácii a netýka sa to iba klubu z metropoly Slovenska.„Keď tvrdím, že dávam možnosť hrať mladým, neznamená to, že ich pustím na palubovku na 25 minút. Urobili by veľa chýb, a preto nemožno nabudúce očakávať lepší výkon. Jednoducho stratia sebavedomie a istotu,“mieni bývalý tréner Dolného Kubína a dodáva.„Radšej volíme postupnú cestu. Nech do Vianoc hrávajú niektorí okolo päť minút. Potom od Nového roka môžu všetci naskočiť do zápasov aspoň na sedem alebo aj desať minút. Hádam vtedy všetci pochopia, že som odviedol dobrú prácu. V basketbale sa zápas niekedy otočí za jedinú minútu. Preto sú aj tri minúty istým spôsobom dosť. Hoci nie všetci si to myslia a nie všetci si to vážia.“
Už dnes je jasné, ktorí z mladých hráčov vyčnievajú nad svojimi rovesníkmi, a majú tak najväčší potenciál stať sa dobrými basketbalistami. Svoj názor pridal aj mladý kouč.„Ravasz, Kuffa, Kalman, Šoltés a sam
ozrejme aj Žilík. Všetci ale musia ešte veľmi veľa makať. Cením si, že títo chlapci veľakrát pracujú nad rámec tréningového plánu, ostávajú na ihrisku i po tréningoch.“
Dvojaký zmysel slova úspech
Či Inter dokráča do play-off alebo prekvapí ešte viac, je v tejto chvíli ťažké predpovedať.„Úspech nemusí byť premietnutý iba vo výsledkoch. Môžeme ho vnímať aj z iného pohľadu. Napríklad za úspech považujem, ak urobíme pokrok s mladými hráčmi. Ak je čo i len jeden z nich etablovaný v extralige, je to pozitívny moment. Ak máte v tíme dvoch takých mladých hráčov, je to fajn. V Interi pôsobia traja hráči s ročníkom narodenia 1990 – Kuffa, Musil a Ravasz a traja ešte o rok mladší – Kalman, Šoltés a Rosíval. Navyše máme Žilíka. Ak správne počítam, je to sedem mladých chalanov, čo je na jeden klub veľa,“poznamenal tréner poznajúci, ako chutí titul majstra sveta a majstra Európy. Oba úspechy dosiahol so srbskou juniorskou reprezentáciou ako asistent trénera.
Nevyrovnané výkony majú svoje príčiny
Výsledky Interu Bratislava sú akousi sínusoidou. Po tesnom víťazstve v úvodnom kole nad Komárnom nasledovala päťzápasová séria porážok, ktorú ukončila nečakaná výhra na Spiši. Naposledy Bratislavčania zaknihovali cenné víťazstvá nad nováčikom zo Žiliny a taktiež nad kvalitnými Levicami.„V úvodných kolách sme mali smolu. V Banskej Bystrici a vo Svite sme prehrali aj preto, že náš americký rozohrávač mal osobné problémy. Tehotná manželka musela podstúpiť operáciu, Jerry chcel ísť domov. Nie sme ale v situácii, aby sme ho mohli pustiť. Tím môže hrať len ťažko bez rozohrávača, nakoľko nedisponuje potrebnou istotou,“poodhalilVidinjednu z hlavných príčin výsledkových turbulencií svojho tímu a doplnil ďalší postreh:„Hráč musí mať čistú hlavu, aby mohol poctivo pracovať a byť usmerňovaný na tréningu. To platí pre všetkých – od toho najmladšieho po najstaršieho.“
Slovenský vs. srbský mládežnícky basketbal
Basketbal je iba jeden, ale ciest na vrchol vedie vždy viacero. Každá z elitných škôl využíva iné praktiky.„V Srbsku vychovávame hráčov od útleho veku. Keď k
nám prídu najmladší chlapci, najskôr si musia zamilovať basketbal. Osem až desaťročným deťom naordinujeme také hry, aby prišli aj na ďalší tréning. Dôležité je povzbudiť ich, nezačínať zbytočne s technikou. Neskôr im musíme vštepiť, aby doslova dali život za loptu. To trvá do nejakého dvanásteho roku a až vtedy začíname s technikou. Čerství stredoškoláci začínajú s taktikou, musia vedieť prevziať za seba zodpovednosť. Nuž a osemnásťroční musia vedieť všetko čo seniori.“
Tréner srbskej reprezentácie Dušan Ivkovič doviedol najmladšie mužstvo európskeho šampionátu až do finále. Mladí Srbi však hrávajú euroligové zápasy. Je rozdiel medzi slovenským a srbským mládežníckym basketbalom spôsobený iba nedostatkom financií? Podľa Vidina to nebude iba v peniazoch.„Ide skôr o celkovú organizáciu a spôsob práce trénerov. Problém je v systéme. Príklad? Keď bol bombardovaný Belehrad, trénovali sme dvakrát do dňa. Keby nedajbože vypukla na Slovensku vojna, všetci by akiste zostali doma. Všetky športové aktivity by skončili. Tu je ten hlavný rozdiel. My basketbalom žijeme, dávame do toho všetko. Toto platí aj v našom futbale, vodnom póle a prakticky všetkých kolektívnych športoch. Balkánska mentalita je celkom iná. Aj na Slovensku je veľa talentov. Neexistuje miesto na svete, kde talenty nie sú. Ide však o to, ako sú od malička vychovávaní.“
Myšlienky Olivera Vidina
„Tréning musí byť ťažší ako zápas. Na Slovensku máme problém, že hráme systém streda – sobota. Mladí hráči nemôžu poriadne trénovať.“
„Rozdiel medzi seniorom a juniorom by mal byť iba v dvoch objektívnych ukazovateľoch – mladý basketbalista je samozrejme fyzicky slabší a má za sebou menej odohratých zápasov, teda menej skúseností.“
„Bratislava je zvláštne mesto. Ak začneš prehrávať, idú po tebe. Navyše, máme jeden problém. Prakticky aj doma hráme akoby sme boli vonku. Nemáme typických fanúšikov, akých som mal v Srbsku alebo v Dolnom Kubíne. Tu je situácia iná, ale rešpektujem ju.“
„Kritizujú ma väčšinou nešťastní ľudia, ktorí pracovali na Interi alebo si myslia, že majú byť vo vedení klubu. Kritizujú ma aj ľudia, ktorí nikdy basketbal nehrali alebo nerobili trénerov. Ja však sedím na lavičke už pätnásť rokov.“
Komentáre k článku