Tomáš Prokop
basket.sk
Stredajší vyburcovaný zápas medzi Komárnom a Interom Bratislava otriaslo vážne zranenie Tomáša Mrviša. Ten sa pri pokuse zblokovať nájazd domáceho Tja Bannistera zranil. Po nešťastnom zákroku kolenom ho museli ihneď operovať, pričom mu odstránili poškodenú ladvinu.
„Hneď po údere som mal veľké bolesti, zvracal som. Bolel ma chrbát aj brucho. Bral som to však ako svalové zranenie, čo na začiatku hovoril aj doktor. Myslel som si, že to nebude nič vážne,“ rozhovoril sa Mrviš, ktorý po nebezpečnom momente odkrýval za pomoci spoluhráčov do šatne. „Išiel som do šatne. Celý zápas som tam preležal. Rozhodovali sa, či ma prevezú do komárňanskej nemocnice, alebo do Bratislavy.Zlé bolo, že som čural aj krv. Všetko som však vnímal, nebolo to až také zlé, preto sme šli späť do Bratislavy.“
Pustili ho do domáceho ošetrenia
V bratislavskej nemocnici robili šikovnému krídelníkovi viacero vyšetrení, ktoré odhalili zlú vec. „Išiel som najprv na sono, kde som odpadol. Dávali ma dokopy, sono aj CT ukázali, že mám asi natrhnutú obličku, ale nikto mi nechcel nič bližšie povedať. Stále som bol v tom, že to nie je tak vážne. Po tom mi povedali, že ma musia operovať. Bola asi polnoc,“ vysvetľoval hráč Interu.
Operácia prebehla tri hodiny a ráno sa Mrviš dozvedel, že prišiel o obličku. Celú situáciu zvláda statočne a už v pondelok ráno ho pustili do domáceho ošetrenia. „Cítim sa dobre, už aj chodím. Lekári mi povedali, že s jednou obličkou sa dá plnohodnotne žiť. Najdôležitejšie bude ako sa mi zahojí jazva na bruchu, ktorá je dosť veľká. Malo by to trvať štyri až šesť týždňov. Po tom to záleží len na mne. Celkovo sa nemusím obmedzovať.“
Fanúšikovia ihneď riešili, či ešte uvidia slovenského reprezentanta na palubovke. On sám ponúkol jasnú odpoveď. „Ani som nerozmýšľal nad tým, že by som ukončil kariéru. Aj keby mi to zakázali doktori, tak neviem, či by sa im to podarilo. Budúcu sezónu chcem byť späť na palubovke, aj keď dopredu ešte nemôžem nič povedať, ale verím, že sa to podarí.“
Berie to ako nešťastnú náhodu
S jednou obličkou už aj v minulosti hralo viacero športovcov. Niektorým sa dokonca podarilo vrátiť, aj keď im obličku transplantovali. Najznámejším basketbalistom je Sean Eliott, ktorý pomohol po transplantácii k titulu San Antoniu Spurs v roku 1999. „Určite existujú chrániče brucha, ktoré mi pomôžu. Jediné riziko existuje, že by ma niekto ešte raz takto trafil. Iné obmedzenie nie je,“ hovoril odchovanec Handlovej.
Celú situáciu berie Mrviš ako nešťastnú náhodu. „Neviem, či sa pri basketbale niečo podobné stalo. Myslím si, že to bola nešťastná náhoda. Aj keby ma teraz niekto chcel trafiť celou silou, tak sa mu to nepodarí,“ pokračoval talentovaný basketbalista, ktorý necíti hnev voči Tjovi Bannisterovi. „TJ mi hneď písal, aj ma chcel prísť navštíviť do nemocnice. Stále som bol na pooperačnom a nepustili by ho tam. Som mu povedal, že je to šport, také veci sa stávajú, aj keď ma trafil kolenom. Neverím však tomu, že by v tom bol úmysel.“
Problémom pre dvojmetrového krídelníka sú zatiaľ bolesti, ktoré ho obmedzujú v normálnom živote. „Hojenie rany dlho trvá, predsa len je to veľká časť brucha. Stále mám dosť veľké bolesti, aj keď už môžem spať na jednom boku, predtým som mohol len na chrbte.Bolí však každé kýchnutie, hneď to cítim. Väčšie bolesti som v živote nemal.“
Mrvišovi pomohli po nešťastnom momente spoluhráči, rodina, ale aj fanúšikovia. „Nechcem hovoriť menovite, aby sa nikto neurazil. Stáli pri mne všetci. Rodina, priatelia, vedenie Interu, spoluhráči. Každý jeden komentár a povzbudivá správa ma potešila. Veľmi mi to pomohlo, som za to vďačný.“
Komentáre k článku