Supertalent českého basketbalu obliekajúci dres semifinalistu Európskeho pohára „iurbentia“ Bilbao BasketTomáš Hamplmal pri svojom príchode na sever Španielska potrebnú dávku šťastia. V baskickom klube totiž narazil naMartin Rančíka, ktorý mu výdatne pomohol pri prvých krokoch vo svete veľkého basketbalu.„Veľmi mi pomohol a musím sa mu za všetko, čo pre mňa urobil, poďakovať,“zhrnul svoje pocity do jednej vetyHampl. Akonáhle sme sa ho opýtali na spoluhráča z uplynulých dvoch sezón, akoby sme mali pred sebou iného človeka. Iba dvadsaťročný vysoký pivot dovtedy ťažko hľadal každé slovo. Po zmene témy sme ho takmer nemohli zastaviť.
„Keď som prichádzal, nehovoril som žiadnym cudzím jazykom. Ani po anglicky som dobre nevedel. Martin bol jediným, s ktorým som sa mohol porozprávať. Prijal ma výborne. Chodili sme spolu na večere a na obedy,“ pokračovalHampla dodal:„Radil mi vo všetkom. Najmä na palubovke mi to veľmi pomohlo. Je výbušnej povahy. Do všetkého ide na 100 percent a to sa mi páčilo. Snažil som sa niečo z toho naučiť.“
Hamplľutuje, že ich cesty sa napokon rozišli. Ak by bývalá opora silnej univerzity Iowa State a kandidát draftu NBA neutrpel v minulom ročníku zranenie zápästia, podľa českého mladíka mohol stále obliekať dres Bilbaa.„Bol ťahúňom tímu, pracant a veľká osobnosť. Mal ale smolu. Ak by sa nezranil, možno by ešte pokračoval vo svojej kariére v Bilbau,“domnieva sa český mládežnícky reprezentant.
Vystúpenie na záverečnom turnaji Európskeho pohára berie ako cennú skúsenosť, hoci v dvoch zápasoch neodohral ani minútu.„Je to môj prvý veľký turnaj. Pokúsim sa z toho vziať si, čo najviac,“povedalHampl, ktorého semifinálové stop vystavené silným Chimki veľmi nerozmrzelo:„Ako klub sme zažili premiéru v Európe. Veľké šance sa nám síce nedávali, ale tím zo španielskej lige predsa len musí mať nejaké ambície. Niekto čakal, že pôjdeme tak ďaleko, iný nie. My sme išli zápas za zápasom a veľmi sme nad konečným výsledkom neuvažovali.“
Hráč vysoký 214 cm prerástol v rodine všetkých nielen výškou, ale aj basketbalovo.„Otec má 203 a najďalej to dotiahol do druhej ligy. Brat bol o centimeter vyšší, ale skončil v doraste. Teraz začína pískať, tak uvidíme,“povedalHampl, pre ktorého bol basketbal jedinou voľbou:„Iné sa ani nedalo čakať.“
Napriek nespornému talentu a všetkým predpokladom ostáva z rodáka z Hradca Králové skromným chalanom.„Idem krok za krokom. Nedávam si veľké ciele. Beriem to, ako to príde. O NBA nevsnívam, nestavám si vždušné zámky. Čakám, čo život prinesie. Ak, tak myslím najmä na Euroligu,“prezradil predsa lenHampla doplnil:„Aj s Bilbaom to bolo podobné. Prišla ponuka, išiel som tam na tri týždne a vyšlo to. Chalani ma veľmi dobre prijali. Bolo dosť času na aklimatizáciu.“
Prestup do baskického klubu nebol pre českého mladíka až takým ľahkým rozhodnutím.„Agent mi povedal, že je čas odísť z Česka. V Taliansku som bol na skúške v štyroch kluboch, ale nikde to nebolo ono. Potom prišlo Bilbao. Bol som veľmi mladý a nevedel, či som urobil dobre. V Pardubiciach som mohol trénovať s áčkom a hrať druhú ligu. Každý však ide svojou cestou. Honza Veselý, ja, niekto ďalší to skúša cez Ameriku. Až niekedy neskôr sa ukáže, čo bolo dobré,“povedalHampla k odchodu z rodnej krajiny na záver dodal:„Nehovorím, že odísť je jediná šanca. Záleží iba na človeku, ako sa tomu oddá. Je to však aj o šťastí.“
Komentáre k článku