Tomáš Prokop
basket.sk
Na týchto riadkoch mala pôvodne stáť analýza zápasu reprezentácie proti Nórsku. Hanebný výkon nášho tímu však nemá vôbec zmysel podrobne rozoberať. Kto to videl, spravil si úsudok sám a kto nie, tak môže byť rád za ušetrený čas.
Odovzdaný výkon plný alibizmu, neexistujúcej obrany, tímovosti, chýbajúcich lídrov. Slováci ponúkli všetko zlé, čo sa dalo. Od Nórska si nechali dať doma 87 bodov! Len pripomenieme, že pred desiatimi rokmi nemala miestna federácia finančné prostriedky, aby vôbec mohla financovať reprezentáciu, tak ju rozpustila. Nóri sa vrátili s národným tímom až v roku 2018 a do bojov o EuroBasket zasiahli prvýkrát od roku 2001! Na Slovensko prišli po šiestich tréningoch a bez jediného prípravného zápasu!
Aj my sme sa nechali uchlácholiť tým, že toto je slovenská generácia, ktorá pritiahne lepšie zajtrajšky, aspoň také, že bude hrať pravidelne kvalifikácie a nie sa len prebíjať mnohými kolami predkvalifikácií. Ukázali to aspoň postupom do bojov o MS. Už tie však v júni naznačili, že tento tím je bez Brodzianskeho minimálne konkurencieschopný.
Proti Nórom to len korunoval, severský tím dirigovaný nevysokým Haraldom Freyom si prišiel do Levíc schuti zastrieľať. Slovákov obchádzali jeho hráči ľahko a rovnako ľahko im súkali jednu trojku za druhou, keď to potrebovali. Severskému trpaslíkovi povolili Slováci 51% streľbu, zatiaľ čo sami premenili len 41% pokusov a nastrieľali chudobných 68 bodov.
Pritom pri samotnom žrebe zneli hlasy, akú hrateľnú skupinu sme dostali a môžeme sa biť reálne o postup. Miesto toho nás prefackal hneď na úvod zrejme najslabší súper v skupine. Z rotácie chýbal len Vladimír Brodziansky, možno ešte Timotej Malovec, ale v 18 ho ešte nemôžeme brať medzi úplne kľúčových hráčov. Reálne nastáva po tomto fiasku otázka, čo vlastne chceme.
Po júnových výpraskoch od Belgicka a Lotyšska, kde hráčom chýbala bojovnosť, snaha a vôľa aspoň prehrať so cťou sa vymenil tréner, ale dnešný výkon ukázal, že to nie je o trénerovi. Mužská reprezentácia dala touto prehrou čerešničku na tortu možno najhoršiemu letu v našej histórii.
Šestnástka skončila napriek kvalitnej príprave na 19. mieste, osemnástka na sedemnástom a dvadsiatka posledná na devätnástom mieste. Keďže sa jednalo o B divízie, celkovo to je 35., 33. a 35. miesto v Európe!
Po Nórsku sa pýta už doslova nepopulárna formulka „posledný nech zhasne“. V extralige chýba domáca kvalita, je stále viac a viac v útlme a s výnimkou jedného, dvoch klubov hrajú prím zväčša priemerní až podpriemerní cudzinci. Slovenské kluby nemajú financie, zázemie a ani talentovanú mládež, aby ukázali niečo viac, ako hranie na vlastnom piesočku. Takisto od SBA nám chýba jasná vízia, miestami nadobúdame pocit, že 3×3 basketbal si zaslúži rovnakú pozornosť, ako reálny basketbal, jeden z najpopulárnejších športov sveta. Ale to sme už začali o inom.
Basketbalisti hrajú v nedeľu v ďaleko kvalitnejšom Severnom Macedónsku, kde môžu ako tak napraviť hanebnú prehru s Nórmi, všetci sme však skôr skeptickí. Okrem toho touto prehrou si reprezentanti skomplikovali situáciu hneď na úvod, naprávať to bude veľmi ťažké. Prehrať sa dá aj nešťastne, ale ak chceme aspoň trošku niečo znamenať, tak nemôžeme doma dostať od Nórska 87 bodov. Takto sme trpaslíkom my, nie oni!
Maličkú nádej dáva trojica talentov okolo Timoteja Malovca, Sebastiána Rančíka či Matúša Hronského, ale podobne sme si hovorili kedysi aj o terajších hráčoch…
Komentáre k článku