Konečný rezultát úvodného stretnutia finálovej série bol jednoznačnejší, než sa čakalo. Základ 22-bodového víťazstva Komárna nad Interom (99:77) položili „obuvníci“ v druhej a najmä v tretej štvrtine… Prinášame vám analýzu prvého finálového duelu.
Inter bez Rančíka, Inter bez doskokov
Pre tri technické chyby potrestaný Martin Rančík citeľne chýbal svojmu družstvu. Nielen ako vodca tímu, nielen ako „zdroj energie“, ale aj pri doskokoch či v defenzívnej činnosti. Komárňania preskákali svojho protivníka 35:21, prevahu mali aj v súčte bodov z vymedzeného územia (56:42). Hoci oba tímy niekoľko dní pred začiatkom finále vedeli, že Rančík nenastúpi, predsa sa Inter nedokázal vyrovnať s jeho absenciou – to bol kľúčový faktor vysokej prehry „žlto-čiernych“ v sobotňajšom meraní síl.
Rýchle protiútoky Komárna a jedenásť trojok
Aj keď MBK Rieker nerozbehol súboj najlepšie, veď v polovici prvej desaťminútovky prehrával 11:18, už v prvej štvrtine domáci zasypali súperov kôš štyrmi trojkami. Napokon ich v zápase dosiahli jedenásť (z 21 pokusov), pričom najaktívnejším v tomto smere bol Martin Bílik, ktorý premenil štyri z piatich striel spoza trojkového oblúka. Navyše Komárno v útoku ťažilo z „fast break-ov“, na ktoré interistická obrana nevedela zareagovať.
Hviezdami Stevens a Sedmák
Komárňanské víťazstvo môžeme označiť prívlastkom kolektívne. Ak však máme vybrať konkrétnu individualitu, prstom ukážeme na krídelníka Amina Stevensa. Dvadsaťdvaročný Američan ako jediný zo všetkých hráčov zaznamenal double-double za štrnásť bodov a desať doskočených lôpt (z toho šesť útočných), tímu pomohol aj štyrmi získanými loptami.
Na opačnej strane vyzdvihneme pivota Petra Sedmáka. Práve na „Sedmových“ pleciach bola najväčšia ťarcha zodpovednosti ubrániť podkošový priestor pri neúčasti staršieho zo súrodeneckej dvojice Rančíkovcov. Slovenský reprezentant bojoval zo všetkých síl, dal sedemnásť bodov, doskočil šesť lôpt, šesťkrát prihrával na kôš, avšak sám na všetko nestačil.
Rón – Naglič 1:0
Porovnávať budeme aj trénerskú dvojicu Rón – Naglič. Pre oboch je finálová séria tak trochu pikantnou záležitosťou, veď Aramis v sezóne 1999/2000 zarezával v Pezinku práve pod „Frantovým“ vedením. Už výsledok sobotňajšieho duelu napovedá, že po prvom finále je to 1:0 pre skúsenejšieho kouča. Ten zvolil správnu stratégiu a výborne namotivoval aj slovenských hráčov na úvodný súboj série. Naopak Nagličovi sa nepodarilo nájsť účinný spôsob, ako priviesť tím k víťazstvu bez pomoci Martina Rančíka.
Komentáre k článku