Tomáš Prokop
basket.sk
Každý slovenský fanúšik basketbalu musí uznať, že Komárno aj Inter Bratislava nám pomohli sa trošku bližšie posunúť k Európe.
Doteraz sme mohli len odhadovať, kde sa nachádzame pri porovnaní s ostatnými. Realita je, že oba slovenské kluby vyhrali raz zo šiestich pokusov, čo je slabým výsledkom, ale ich predvedená hra nebola vôbec katastrofálna.
Komárnu chýbali skúsenosti, pivot a domáca palubovka
Na výsledkoch Komárna sa podpísali tri základné faktory – nedostatok skúseností, absencia schopného pivota a domácej palubovky.
Nemôžeme však jednoznačne napísať, že ak by spomínané tri veci obhajcovia titulu splnili, tak postúpia zo skupiny, ale určite by o to aspoň reálnejšie bojovali.
Nedostatok skúseností sa prejavil vo dvoch vyrovnaných koncovkách, ktoré mohli dopadnúť v prospech tímu z juhu Slovenska. Na palubovke bulharského Rilski Sportist mali Komárňanci opraty zápasu 38 minút v rukách, ale nakoniec nezvládli záver a podobne tomu bolo na palubovke fínskej Kataja Basket, kde im zas chýbali na konci sily.
S tým sa hneď dostávame k druhému bodu, ktorým je absencia klasického pivota. So všetkými troma súpermi prehralo Komárno najmä pod košom. V štyroch zo šiestich stretnutí mali menej doskokov a celkovo im chýbal hráč, ktorý by vedel hrať chrbtom ku košu. Minulý rok to pri ceste za titulom nahrádzali tým, že nižší Alawoya bol výborne zohraný s Bannisterom, keď dával množstvo bodov po akciách pick’n’roll. Teraz si s mladým, neskúsenými rozohrávačom Umipigom až tak neorzumel.
Posledným výrazným faktorom bolo chýbajúce domáce prostredie. Verní komárňanskí fanúšikovia cestovali za svojím tímom aj do Székesfehérvaru, ale napriek ich snahe to nebola tá pravá a búrlivá domáca atmosféra, ktorá priniesla v minulej sezóne premiérový titul.
Na druhej strane vzhľadom na menší rozpočet ako súperi basketbalisti Komárna statočne bojovali. Pozitívnym zistením je najmä hra trojice Slovákov – Roman Vido, Marek Kozlík, Ondrej Haviar, ktorí sa nestratili ani pri silnejšej konkurencii. Všetci ešte nemajú tridsať rokov a nabrané skúsenosti môžu v budúcnosti zúročiť.
Interu nefungovala obrana, potešili Rančíkovci
Čo sa týka Interu, tak ten tiež nedosiahol to, na čo mohol reálne mať. Na jeho výsledkoch sa odrazilo viacero vecí, ktoré mohli byť iné.
Na Interi netrafili na začiatku sezóny dobré posily. Najväčším sklamaním sa ukázalo angažovanie Tja Bannistera, ktorý do tímu nezapadol a postupne úplne vypadol z rot?cie, čo ho nakoniec stálo ukončenie kontraktu.
Do systému sa nehodil ani Saša Jankovič, ktorý hral síce dobre, ale na Interi viac chýbal klasický pivot, čize post, ktorý Chorvátovi až tak nevyhovuje. Zmeny a hľadanie správneho štýlu hry stáli nakoniec miesto trénera Maksimoviča.
Postupne sa zostava bratislavského klubu ustálila, ale už bolo neskoro, aby stihla uhrať lepšie výsledky. Ako problém sa naďalej ukazuje post stredného rozhrávača. Ten má zaceliť najnovšia posila BJ Young, ale Američan prišiel neskoro na to, aby mohol pomôcť k lepšiemu výsledku.
Veľkým nedostatkom bola proti silným súperom aj obrana Interu. V útoku hrali Maksimovičovi či neskôr Urbanovi zverenci solídne, ale v defenzíve to bolo slabé, o čom svedčí, že priemerne inkasovali 90.8 boda, čo ich zaradilo až na 54. miesto v celkovom hodnotení.
Naopak potešením boli výkony bratov Rančíkovcov. Tí ukázali, že majú stále na európsky basketbal, keď sa v štatistikách priemeru bodov na zápas delia v Európskom pohári FIBA o prvé dve priečky. Plus štart v pohárovej súťaži určite pomohol podobne ako u komárňanskej trojice aj Michalovi Bílikovi, Tomášovi Mrvišovi a svojim spôsobom aj Andrejovi Kuffovi, ktorý až toľko príležitostí nedostal.
Komentáre k článku