V sobotu sme sa rozlúčili s jednou z osobností slovenského basketbalu. Vo veku 71 rokov nás navždy opustil veľký človek a veľký tréner Bohdan Iljaško, pre mnohých nezabudnuteľná osobnosť slovenského basketbalu. Do redakcie nám prišiel mail, ktorý dáva symbolickú bodku za rozlúčkou legendou. Za mnohých vyjadril svoje pocity Juraj Kačmarík…
Ďakujem Ti Bohdan,
určite sa nájdu viacerí, ktorí by to chceli povedať. Ja som sa rozhodol, že Bohdanovi poďakujem aj touto formou. Jeho život a dielo sú vzorom pre nás ostatných. Pre nás, ktorí basketbal milujeme.
Môj syn Tomáš mal 12 rokov, keď mi povedal: „Ocko, našiel som si druhého ocka!“ Táto veta má prekvapila a zabolela. On vtedy hovoril o Bohdanovi, za ktorým každý piatok cestoval 200 km do Žiliny na tréningy a na zápasy cez víkend. Keď som sa syna pýtal, ako to myslel, až potom som pochopil. Vysvetľoval mi, že sa jeho tréner o neho stárá ako vlastný otec. A to nie len na ihrisku, ale aj mimo neho.
Bohdan už Ti to nepoviem, ale s Tebou sa o túto zodpovednú úlohu otca, rád podelím.
Chcem Ti tiež poďakovať za nádherné chvíle na spoločných turnajoch v Česku, Poľsku, Taliansku, Dánsku či kdekoľvek na Slovensku. Vždy si počúval svoje okolie pozorne. I napriek svojím skúsenostiam si názory nás „sopliakov” nebral na ľahkú váhu. Pamätám si, že som Ťa o tretej ráno zbadal sedieť na posteli v našej hotelovej izbe. Keď som sa spýtal či nemôžeš spať, odpovedal si: „Uvažujem ako budeme hrať zajtrajší finálový zápas”. Neuveriteľné.
Bol si a našom srdci zostávaš veľkým človekom.
S úctou a s nezabudnuteľnou spomienkou.
Česť Tvojej pamiatke.
Komentáre k článku