Tak ako má úspech veľa otcov, k neúspechu sa hlási iba málokto. Inak to nie je ani po rozlúčke basketbalistov Slávie TU Košice s najvyššou domácou súťažou. Vypadnutie mužstva je vždy nepríjemným faktom pre ďalší osud klubu. Na povrch vypláva množstvo otázok a ešte viac ich je, keď sa s elitou rozlúči úradujúci majster. Je zrejmé, že všetko nebolo celkom s kostolným poriadkom. Prvé signály krízy prišli už pred štartom ročníka, keď klub musel uvoľniť podpísaných hráčovMartina MíčkuaRomana Ivana.
Jedným z údajných vinníkov dnešného stavu je podľa mnohých bývalý generálny manažér klubuMatúš Patarák. Od marcového odchodu z klub mlčal, ale napokon sa rozhodol prehovoriť. Je celkom zaujímavé poskladať si mozaiku neúspechu na základe jeho výpovede pre východoslovenský denníkKorzár.
„Skákal som len tak vysoko, ako mi dovolili majitelia klubu. Môžu panovať rôzne názory o mne, do zákulisia však nikto nevidel a nevie, ako to naozaj bolo,“povedal na úvodPataráka pokračoval:„Noví ľudia, ktorí po mne do klubu prišli, mali od konca februára dosť času uká
zať, ako to vedia robiť.“ Treba ale doplniť, že súčasné vedenie klubu sa ujalo kormidla tesne pred koncom prestupového obdobia a napriek tomu dalo tímu poslednú šancu bojovať o zotrvanie v najvyššej súťaži. Času na zháňanie posíl nezostalo veľa. Podstatným krokom bolo udržanie kľúčového triaMišinský –Probala –Stojanovič, ktoré už malo vykročené do iných klubov. Ani to však nepomohlo.
Po majstrovskej sezóne boli na východe republiky smelé plány. Ženský KOSIT 2013 mal doplniť ďalší košický klub v pohárovej Európe, čo potvrdil ajPatarák:„Chceli sme majstrovský mančaft udržať, dokúpiť hráčov ako Golian alebo Hovaňák a ísť hrať európske poháre. Majitelia však takéto výdavky zamietli, keďže titul sa nám v podstate predať nepodarilo.“O to ťažšie vytriezvenie prišlo. Z výšky sa totiž dopadá veľmi tvrdo a dnes je mužský basketbal v Košiciach ohrozený vo svojej podstate.
O záchranu mužského tímu pred bankrotom sa v aktuálnej sezóne napokon postaralo mesto, ktoré uvoľnilo dotáciu dva milióny korún.„Koniec – koncov bolo to
na základe projektu, ktorý som na mesto podal ešte v decembri. Zahŕňal celkový podiel mesta na financovaní klubu. Mám na to dôkazy. Išlo o sumu šesť a pol milióna, čo nie je len tak. Podiel na tom, že sa odklepli dva milióny, mali vlastne majitelia klubu. Oni na meste lobovali, nie ľudia, ktorí po mojom odchode prišli do klubu.“
Bývalému výkonnému šéfovi „vysokoškolákov“ sa právom zdá neférové hádzanie veľkej časti viny najmä na jeho plecia. V slovenským pomeroch však ide o tradičný folklór.„Je ľahké hodiť to na niekoho, kto pri tom už nie je a nemôže sa brániť,“skonštatovalPataráka pokračoval:„Aj samotní majitelia boli napokon ochotní uvoľniť nejaké peniaze na posily. Podarilo sa mi ich presvedčiť. Mal som už dohodnutého Američana a dvoch Srbov. Ak by prišli, hrali by sme play-off a nevypadli z extraligy. Prišiel však jeden pán, ktorého nechcem menovať, a ten mal iné plány. Chcel extraligu zachraňovať s mladými hráčmi.“
Tradičným problémom sú financie, bez ktorých sa dnes nikam nepohnete a je jedno či máte na ramenách extraligistu s vizitkou majstra alebo klub starajúci sa o kompletnú mládežnícku pyramídu.„Povinnosť
ou nás funkcionárov bolo získať majstrovský titul. Bolo treba okolo toho urobiť veľa roboty. Peniaze mal naháňať niekto iný, nebudem teraz hovoriť kto. Celé problémy sa však začali už tým, že za titul sa niektorým hráčom nevyplatilo nič navyše,“ dodal na záver vo veľmi poučnom rozhovorePatarák.
Dnes už je jedno ako to celé bolo. Kto mal rozhodujúce právomoci. Kto mal zháňať financie a kto hráčov. Na koho plecia je väčšia alebo menšia vina za krach majstra. Ako by to dopadlo keby. Áno, treba sa pozrieť späť a poučiť sa na vlastných chybách. Podstatná je však budúcnosť jednej z bašty mužského basketbalu. Mladí hráči totiž musia mať pred sebou víziu šance štartu v prvom mužstve hrajúcom medzi elitou. Musia mať pred sebou vzory a tými sú v slovenských pomeroch ajMišinskýaleboStojanovič. Len vtedy môžu rásť.
Komentáre k článku