Na začiatku jedno dôležité upozornenie: Ak patríte medzi zástancov objektívnych a overených informácií, tak ďalšie riadky nečítajte! Fakty, ktoré by boli nespochybniteľné, vyjadrenia, ktoré by neboli interpretovateľné na viacero spôsobov a dôkazy, ktoré by všetko napísané potvrdzovali tentoraz jednoducho nie sú k dispozícii. Toto je naozaj zvláštny príbeh… ale najmä smutný.
Asi ani nie je možné presne zistiť, kedy sa ŽBK Poprad dostal do prvotných problémov, ktoré deväť dní po začiatku roka 2013 vyvrcholili skončením účinkovania jeho seniorského družstva v Extralige basketbalistiek. Faktom však je, že do súťažného ročníka nastupoval tím spod Tatier s mladučkým kádrom, ktorého členkám prezývka „žabky“ pristala naozaj ako uliata.
Čudovať sa preto nikto nemohol, že „modro-biele“ inkasovalijednu lekciuza druhou. Pričom hneď tá druhá bola 111-bodovou príučkou, ktorú Popradčankám uštedril domácim triumfom 124:13 tím Good Angels Košice. Aj vplyvom kritiky, ktorá sa na predstaviteľov klubu s pribúdajúcimi prehramivalila, sa vedenie odhodlalo k angažovaniu Američaniek, s ktorými prišlo aj zopár –jeden pár výhier.
Tie sa však pod končiarmi našich veľhôr nedočkali ani prvých sálv zo snežných diel a Poprad bol opäť na začiatku. Pridali sa k tomu zranenia niektorých hráčok či nechuť zo strany iných a výsledkom bola situácia, kedy popradskému ŽBK stačilo na vycestovanie za niektorým zo súperov použiťrodinné „empévéčko“a aj tak by im v ňom tesno nebolo.
Táto agónia trvala do 11. decembra 2012, keď za nevyrovnané podlžnosti klubu voči Slovenskej basketbalovej asociácii rozhodla Hracia komisia SBA o zastavení činnosti ŽBK Poprad. Dôsledky tohto verdiktu sa prejavilio týždeň neskôr, kedy HK SBA skontumovala (Popradom aj tak prehratý) zápas proti Petržalke a chudobným „žabkám“ z hrnca vykypel ešte aj ten nepriznaný bod.
O ďalší sa celok spod Tatier na palubovku Levíc aninešiel pokúšaťa na konto mu tak, presne podľa očakávania, pribudla druhákontumačná porážka. Očakávalo sa, že tretia príde počas finálového turnaja Slovenského pohára, no na ten jeho vlaňajší finalistaradšej preventívne neprišiel, a tak sa čakalo, čo prinesie posledné kolo základnej časti našej najvyššej súťaže.
Jeho zápas proti Ostrave si chcel Poprad predohrať v stredu 9. januára 2013, čím akoby chcel naznačiť, že nebude odďaľovať nevyhnutné. Vedenie klubu sa ešte pred vyvrcholením Slovenského pohára dušovalo, že všetko bude (nadnesene povedané) OK, ale napokon z toho bolototálne K.O., ktoré zrazilo extraligový tím na kolená avyrazilo ho z Extraligy .
Snáď budú páni so mnou súhlasiť, že to najhoršie, čo môže muž spôsobiť žene je, že ju rozplače. Ale tým smutným spôsobom… A to sa popradským basketbalovým pánom (používam množné číslo, pretože navodzuje dojem, že ide o kolektívnu vinu, čo by sa mohlo aj hodiť, keďže basketbal je kolektívny šport) podarilo „ich“ dievčatá rozplakať tak, že to vôbec pekné nebolo.
Zábery TV Poprad, ktoré v športovom spravodajstve 10. januára 2013 odvysielala ajRTVSsú pre mňa jedným z najsmutnejších momentov, aký som v spojení so slovenským ženským basketbalom videl. Slová (bývalého) trénera (bývalého) A-tímu ŽBK Poprad Ľuba Kovalského o tom, ako naňho udalosti pred zápasom s Ostravou zapôsobili a vyústili do odchodu z haly, mi ešte dlho budú znieť v ušiach.
Nech už HK SBA rozhodne o Poprade akokoľvek (v čase písania týchto riadkov jej verdikt nepoznám), je jasné, že športový redaktor TV Poprad pán Grossinger (aspoň si myslím, že to bol on – ak nie, tak sa mu ospravedlňujem) mal pravdu, keď na margo stredajšieho diania v Poprad aréne skonštatoval:„Toto je smutný koniec jednej éry.“
Až príliš smutný a miestami aj nedôstojný. V tomto kontexte doslova zvláštne vyznievajú slová šéfa popradského klubu Jána Kirschbauma, ktorý sľubuje normalizáciu pomerov basketbalu pod Tatrami a v nadväznosti na jeho vnútornú mobilizáciu avizuje prihlásenie družstva Popradu do nasledujúcej extraligovej sezóny.
O dôveryhodnosti jeho slov polemizovať nebudem. O spôsobe, akým to plánuje urobiť, špekulovať nechcem, no (asi celkom určite) naivne verím, že raz budú (ne)zodpovedné osoby… Ale nebudú! Veď to, žiaľ, všetci dobre vieme. Ale mali by. Určite by mali, pretože trojnásobný držiteľ extraligového bronzu si takýto koniec 11. sezóny v najvyššej súťaži rozhodne nezaslúžil.
Komentáre k článku