Aj napriek tomu, že som bol včera nadšený, a dokonca som sa dočkal nečakaného množstva reakcií na môj blog, tažko dnes hľadám silu ho písať (to, že boli všetky pozitívne pripisujem tomu, že môj email a telefónne číslo majú väčšinou priatelia).
Prečo je to tak, má pôvod v dnešnom zasadnutí euroligových klubov, pre ktoré som nevidel prvý zápas, v ktorom už istý finalista z Valencie naložil rezignovanej Wisle. Viac som však ľutoval to, že som videl iba polčas zápasu Popolušky tohto turnaja Rivasu Madrid proti sebavedomému Fenerbahce. To zrejme pod dojmom uspokojenia, veď najdôležitejší zápas proti Gala vyhrali, si ani v kútiku srdca nepripúšťali, že by im mohlo finále uniknúť. Včera však stratili svoj mozog (Penny Taylor zrejme prišla nielen o WNBA, ale hlavne o londýnsku olympiádu), a pri všetkej úcte k Angel McCoughtry a jej nesporným individuálnym kvalitám (zónová obrana a spolupráca v útoku jej veľmi nesedia), Madrid využil šancu a kolektívnou hrou zariadil španielske finále.
Včera som vyhlásil moju subjektívnu MVP turnaja, a po dnešku si neviem predstaviť, že by ju niekto mohol o ten honor pripraviť. Ajsha Jones má na tomto turnaji priemer 22 bodov a 12 doskokov pri percentuálnej úspešnosti 60% z poľa. Aj keď Fenerbahce 4:20 pred koncom prehrávalo o 14 bodov, séria 12:0 im dala šancu posledným útokom vyrovnať a doviesť zápas do predĺženia. No fantastické čítanie hry v obrane a následný zisk lopty najlepšej hráčky turnaja ukončil turecké nádeje. A ak dnes bolo v hale 500 „fans“ Fenerbahce a 50 „fans“ Gala, tak zápasy o umiestnenie a finále sa budú hrať bez divákov (aj keď VIP bude opäť plná, ako to už pri takýchto príležitostiach býva). Postup Madridu do finále je najlepším odkazom pre menšie kluby. Je to stále šport, a nie vždy najväčšie hviezdy a obrovské rozpočty znamenajú automaticky úspech.
Veľa by o tom vedel povedať „najtretejší z tretích“ UMMC Jekaterinburg, ktorý podľa môjho názoru zdolá v súboji o bronz Fenerbahce. Aj keď proti sebe nastúpie dve veľmi sklamané družstvá. O piate miesto si zahrá Gala so Spartakom Moskva, ktorý na turnaji ukázal najlepšiu útočnú produkciu, ale na lepší výsledok mu chýbalo, aby sa hviezdám chcelo aj brániť. A tak „čierny Peter“ ostane v rukách porazeného z dvojice Wisla – Schio.
BLOG: Final 8 očami fanatika – deň druhý
Vrátim sa trošku k tomu, čo mi pokazilo náladu a nadšenie z nezabudnuteľného zážitku. Aj napriek mojej úpornej snahe sa nám Euroliga vzďaľuje. Silné kluby majú svoju predstavu a tak my aj napriek tomu, že sme v tejto sezóne dvakrát zdolali finalistu (také nič neznamenajúce zadosťučinnenie), asi budeme musieť predať Dóm sv. Alžbety, aby sme uspokojili požiadavky na účasť v nej.
Dobre som sa bavil na záplave agentov, ktorí pobehovali od jedného klubového funkcionára k druhému a núkali skvelé hráčky. Priznám sa, niektorým som dal veľký priestor na prezentáciu tých zaručene najlepších riešení pre Good Angels. Nakoniec som musel s farbou von, že sa nemáme o čom baviť, lebo pravdepodobnosť nášho zotrvania v európskych pohároch je viac ako neistá. Pobavil ma jeden Španiel, ktorý mi ponúkol Američanku Katie Gearlds ako neskutočnú hráčku, ktorá bude dávať 20 bodov v Eurolige. Moja reakcia bola, ako je na tom jej koleno po operácii, čo dotyčný nevidel ako problém, pretože sú to už dva roky, čo ju operovali. Je 100% pripravená na Euroligu. Keď som sa ho opýtal, či vie, že Katie hrala celý euroligový ročník (a nie svetoborne) 2007/2008 v Košiciach sa so mnou rozlúčil a „bojím sa“, že už ho neuvidím.
BLOG: Final 8 očami fanatika – deň prvý
Osud chcel, aby tento turnaj skončil španielskou koridou, kde býkom bude Rivas (v španielskej lige dostal Madrid dvakrát nakladačku), no budem držať palce, aby hviezdami nabitý toreádor padol. Madrid by tak napísal ďalší nezabudnuteľný športový príbeh s rozprávkovým koncom.
Dnes odchádzam späť do Košic. Posledný deň historicky prvého Final 8 budem sledovať na internete. Som rád, že som bol maličkou súčasťou skvelého divadla. Aj keď som si istý, že FIBA bude veľmi zvažovať, či prekonanie rekordu a skvelé derby nazatienila prázdnotou zívajúca hala na ostatných zápasoch.
Moja subjektívna MVP (nielen) dňa:Ajsha Jones (Rivas) jednoznačne najlepšia hráčka turnaja.
Moja subjektívna katastrofa dňa: Štyri zranené kolená v priebehu turnaja (je dosť pravdepodobné, že o OH prišla aj Mária Stepanovová)
Moja subjektívna akcia dňa:Skvelá obrana Ajshy Jones v posledných sekundách zápasu.
Moje subjektívne prekvapenie dňa:Popoluška z Madridu vyčerpala tri oriešky, nájde štvrtý?
Moja subjektívne hodnotenie dňa:Aj keď teoreticky už v troch zápasoch o nič nešlo a kritikom Final 8 sa to náramne hodí. Myslím si, že takýto turnaj má budúcnosť.
*** REDAKCIA: Vážení čitatelia. Už dlhšie pracujeme na spustení odbornej blogerskej rubriky, kde budú prispievať osobnosti slovenského basketbalového hnutia. Programátorské práce sú vo finálnej fáze. Písať nielen o basketbale budú pre vás poprední hráči, hráčky, tréneri, trénerky, manažéri alebo zástupcovia médií. Dnes vám predstavujeme prvého prispievateľa, ktorým je generálny manažér euroligového tímu Good Angels Košice Daniel Jendrichovský. Dohodnutí sme aj ďalšími troma novými blogermi. Mená zatiaľ neprezradíme, ale ide o zástupcov trénerskej, rozhodcovskej a hráčskej branže. Blogy by mali mať časom aj miesto na diskusiu.
Komentáre k článku